Translations by Martin

Otázky a Odpovede

Kde je odpadkový kôš?

Medzi hlavné výhody <phrase>Xubuntu</phrase> patrí: <placeholder-1/>

Na <phrase>Xubuntu</phrase> je možné jednoducho nainštalovať tisíce programov nachádzajúcich sa v softvérovom archíve systému <phrase>Ubuntu</phrase>.

Zmeňte systém <phrase>Ubuntu</phrase> na <phrase>Xubuntu</phrase>, alebo naspäť, jednoduchým nainštalovaním prídavných balíkov.

Projekt Ubuntu, je plne zviazaný s princípmi vývoja otvoreného softvéru. Posmeľujeme každého používať softvér s otvoreným zdrojovým kódom, vylepšovať, či šíriť ho ďalej. To znamená, že Ubuntu je a vždy bude zadarmo.

Linux je inšpirovaný operačným systémom Unix, ktorý sa po prvý krát objavil v roku 1969 a od tej doby je v nepretržitom nasadení a vývoji. Mnohé konvencie dizajnu Unixu tiež existujú v Linuxe a tvoria jadro pre pochopenie základov systému.

Unix bol hlavne orientovaný ako rozhranie príkazového riadku a táto výsada sa prenáša aj na Linux. Teda grafické používateľské rozhranie so svojimi oknami, ikonami a menu sú postavené na základnom rozhraní príkazového riadku. Okrem toho to znamená, že súborový systém Linuxu je štrukturovaný tak, aby bol ľahko spravovateľný a prístupný z príkazového riadku.

Súborové systému Linuxu a Unixu sú organizované do hierarchickej stromovej štruktúry. Najvyššia úroveň súborového systému je <filename>/</filename> alebo <emphasis>root adresár</emphasis>. Podľa filozofie návrhu Unixu a Linuxu sa všetko považuje za súbor - vrátane pevných diskov, partícií a vymeniteľných médií. To znamená, že všetky ostatné súbory a adresáre (vrátane diskov a partícií) existujú pod root adresárom.

Napríklad, <filename>/home/peter/dokument.odt</filename> ukazuje správnú celú cestu k súboru <filename>dokument.odt</filename>, ktorý sa nachádza v adresári <filename>peter</filename>, ktorý je pod adresárom <filename>home</filename>, ktorý je pre zmenu pod root (<filename>/</filename>) adresárom.

Pod root (<filename>/</filename>) adresárom existuje sada dôležitých systémových adresárov, ktoré sú spoločné pre väčšinu Linuxových distribúcií, ktoré sa používajú. Následujúce je zoznam spoločných adresárov, ktoré sú priamo pod root (<filename>/</filename>) adresárom:

<filename>/bin</filename> - dôležité <emphasis>bin</emphasis>árne programy

<filename>/boot</filename> - <emphasis>boot</emphasis>ovacie konfiguračné súboru

<filename>/dev</filename> - súbory zariadení (angl. <emphasis>dev</emphasis>ice)

<filename>/etc</filename> - konfiguračné súbory, spúštacie skripty, <emphasis>etc</emphasis>...

<filename>/home</filename> - domovské <emphasis>home</emphasis> adresáre lokálnych používateľov

<filename>/lost+found</filename> - poskytuje systém <emphasis>lost+found</emphasis> ("straty a nálezy") pre súbory, ktoré existujú pod root (<filename>/</filename>) adresárom

<filename>/media</filename> - pripojené (načítané) vymeniteľné <emphasis>média</emphasis> ako sú CD, digitálne fotoaparáty, atď...

<filename>/mnt</filename> - na<emphasis>m</emphasis>o<emphasis>nt</emphasis>ované súborové systémy

<filename>/opt</filename> - poskytuje inštalačné umiestnenie pre voliteľné aplikácie <emphasis>opt</emphasis>

<filename>/proc</filename> - špeciálný dynamický adresár, ktorý spravuje informácie o stave systému, vrátane momentálne bežiacich <emphasis>proc</emphasis>esov

<filename>/root</filename> - domovský adresár používateľa <emphasis>root</emphasis>, vyslovuje sa 'rút'

<filename>/sbin</filename> - dôležité <emphasis>s</emphasis>ystémové <emphasis>bin</emphasis>árky

<filename>/sys</filename> - <emphasis>sys</emphasis>témové súbory

<filename>/tmp</filename> - dočasné (angl. <emphasis>t</emphasis>e<emphasis>mp</emphasis>orary) súbory

<filename>/usr</filename> - programy a súbory, ktoré sú väčšinou prístupné pre všetkých používateľov (angl. <emphasis>us</emphasis>e<emphasis>r</emphasis>s)

Pre každý z týchto troch typov prístupu sú nastavená vlastné práva. Práva, spolu so spôsobom akým sa rôzne aplikujú na súbory a adresáre, sú načrtnuté nižšie:

čítanie

súbory je možné zobraziť/otvoriť

obsah adresára je možné zobraziť

zápis

súbory je možné upravovať a mazať

obsah adresára je možné meniť

spustenie

spustiteľné súbory je možné spustiť ako program

je možné vstúpiť do adresára

Príkaz <application>mkdir</application> (MaKeDIRectory) vytvorí adresár.

Prechádzanie medzi adresármi: - cd (/adresár/umiestnenie)

Príkaz <application>cd</application> (ChangeDirectory) zmení váš aktuálny adresár na ten, ktorý určíte.

Kopírovanie súborov/adresárov: - cp (názov súboru alebo adresára) (do adresára alebo súboru)

Príkaz <application>cp</application> (CoPy) skopíruje všetky súbory, ktoré určíte. Príkaz <application>cp -r</application> skopíruje všetky adresáre, ktoré určíte.

Odstránenie súborov/adresárov: -rm (názov súboru alebo adresára)

Príkaz <application>rm</application> (ReMove) odstráni akýkoľvek súbor, ktorý určíte. Príkaz <application>rm -rf</application> odstráni akýkoľvek adresár, ktorý určíte.

Premenovanie súborov/adresárov: - mv (názov súboru alebo adresára)

Príkaz <application>mv</application> (MoVe) premenuje/presunie akýkoľvek súbor alebo adresár, ktorý určíte.

Hľadanie súborov/adresárov: - locate (názov súboru alebo adresára)

V GNU/Linuxe existuje používateľ root, ktorý má správcovský prístup do vášho systému. Z bezpečnostných dôvodov nemajú tento prístup bežní používatelia. Ubuntu však neobsahuje používateľa root, namiesto toho je správcovský prístup pridelený individuálnym užívateľom, ktorí môžu využiť príkaz "sudo" na vykonanie administrátorských úloh. Prvý používateľský účet, ktorý ste vytvorili vo svojom systéme počas inštalácie, bude štardardne mať prístup k príkazu sudo. Obmedziť alebo povoliť prístup používateľov k príkazu sudo môžete aplikáciou <application>Používatelia a skupiny</application> (pre viac informácií pozrite <xref linkend="users-and-groups"/>).

Keď spúšťate program, ktorý vyžaduje administrátorské práva, sudo vás požiada o zadanie vášho používateľského hesla. To zabezpečí, že programy nebudú môcť poškodiť váš systém a poslúži ako pripomienka, že sa chystáte vykonať administrátorské akcie, ktoré vyžadujú, aby ste boli opatrný.

Ak chcete používať sudo v príkazovom riadku, jednoducho zadajte text "sudo" pred príkazom, ktorý si želáte spustiť. Sudo si potom vyžiada vaše heslo.